Konferencia BIS 2019
Po utorku (3.12.2019) máme za sebou historicky prvú konferencu. Niesla názov Behaviorálne inovácie vo verejnej správe na Slovensku (BIS2019 ) a konala sa v bratislavskom Bináriu. Ďakujeme účastníkom za pozornosť, podporu a konštruktívne rozhovory. Spíkrom vďačíme za inšpiratívne prednášky i kritické postrehy.
Aké myšlienky rezonovali počas konferencie najviac?
Behaviorálne inovácie z dlhodobejšieho hľadiska pomáhajú zvyšovať kvalitu služieb (v online a offline svete). V súčasnosti sú najviac rozšírenými najmä behaviorálne intervencie, teda jednorázové opatrenia personalizované podľa aktuálnej a konkrétnej výzvy verejnej správy.
Rovnako ako inovácie, tak aj behaviorálne intervencie sa špecializujú na riešenie výziev, ktoré priamo súvisia s ľudským správaním.
Žiadna zmena nie je zadarmo. Behaviorálne intervencie sú však relatívne nenákladné a vyžadujú skôr čas, know-how a kreativitu než peniaze.
Behaviorálne intervencie prinášajú hodnotu za peniaze občanom vo forme prívetivejších a klientsky orientovaných služieb, a verejnej správe vo forme nástrojov a postupov práce, ktoré umožnia udržať resp. postupne zvyšovať kvalitu služieb a úspešnosť implementácie politík a zároveň, ktoré prinesú spokojnejšieho zákazníka.
Behaviorálne inovácie podporujú novú kultúru spravovania (z pohľadu verejnej správy), ktorá je založená na kontinuálnych cykloch a opakujúcich sa iteráciach; znamená to posun oproti pôvodnému rozvoju z bodu A do bodu B.
Jedným zo štandardov behaviorálnych inovácií je experimentovanie. Pri ňom sa úspech vyvodzuje skôr zo správne vykonaného experimentu, než z jeho výsledku. Aj najväčší behaviorálni experti potvrdzujú, že až dve tretiny experimentov nepreukážu účinnosť opatrení. Avšak aj neutrálny alebo negatívny výsledok je javom, z ktorého sa dá vziať ponaučenie a ktoré dokáže posunúť ďalej.
Na to, aby sa u nás rozvinul potenciál behaviorálnych inovácií naplno je nutné pokračovať v už začatej ceste – experimentovať a priebežne sa z nadobudnutých skúseností učiť a zlepšovať.
Už v súčasnosti v slovenskej verejnej správe existuje dopyt po experimentoch, no stále v malej miere. V iných prípadoch je vo fáze, kedy už pridanú hodnotu experimentov nie je možné naplno zužitkovať (ex-post kvázi experimentovanie).
Akým bariéram implementácia intervencií podľa zúčastnených čelí ?
- strach z neúspechu,
- organizačná nepripravenosť na dynamický spôsob práce pri tvorbe behaviorálnych opatrení,
- nedostatočné kapacity,
- legislatíva neumožňujúca flexibilné experimentovanie.
Spolu s účastníkmi konferencie veríme, že orgány verejnej moci začnú využívať potenciál behaviorálnych inovácií, že sa nebudú báť vo väčšom objeme testovať a experimentovať. Jedine tak sa nám spoločnými silami podarí priniesť pre občanov ozajstné lepšie služby a lepšie politiky.
Špeciálne poďakovanie patrí hosťom konferencie:
doc. Houdkovi, p. Minárovi, p. Letovanec, p. Konečnému, p. Hainzl, p. Slobodovi a dámam v diskusii: p. prof. Sičákovej-Beblavej, p. Veselkovej, p. Bernátovej a p. Hainzl.
Fotky a prezentácie z konferencie nájdete nižšie.
Matúš Sloboda –
Úspechy a neúspechy prvých experimentov v
miestnych samosprávach