AKÝ VPLYV MÁ NOVÁ FORMA SOFT WARNINGU
NA V
ČASNOSŤ ZAPLATENIA DANE Z PRÍJMU?

Výsledky experimentu

 

Čo majú spoločné tohtoroční laureáti Nobelovej ceny za ekonómiu so Slovenskom a menami ako Richard Thaler, Vernon L. Smith či Daniel Kahneman?

Všetci využili experimenty ako nástroj pre validáciu svojich argumentov, aj napriek tomu, že v ich disciplíne nešlo o mainstreamový nástroj. Aj vďaka tomu boli a sú považovaní za priekopníkov svojho remesla. Nebáli sa za svojim cieľom vykročiť nevyšľapanou cestou, za čo sa im odborná komunita odvďačila rešpektom vo forme tohto prestížneho ocenenia.

Hoci využívanie experimentov v kontexte verejnej správy je celosvetovo takpovediac v plienkach, nenechali sme sa odradiť ani my v BRISK. Pustili sme sa hlavou proti múru a spolu s Finančným riaditeľstvom SR (FR SR) sme experimentálne otestovali vplyv proaktívnej notifikácie na včasnosť platenia dane z príjmu. Chceli si mimo iné dokázať, že využívať podobné, inovatívne metódy je možné nie len v Amerike, v Británii či v Nemecku, ale aj na Slovensku. Táto skúsenosť nás naučila veľa a dúfame, že inšpiruje k experimentovaniu aj ďalších.

ČO A AKO?

Prvou dôležitou výzvou experimentov je zadefinovanie relevantného, merateľného cieľa. Nám sa túto výzvu podarilo zdolať rýchlo. Zamerali sme sa na nedoplatky na dani z príjmu.

Prečo práve dane? Dane sú jedným z centrálnych príjmov každého moderného štátu. Štáty nimi financujú náklady spojené s implementáciou a vykonávaním politík, poskytovaním verejných služieb ako aj so zabezpečovaním bezpečnosti a dodržiavania ustanovených pravidiel. Likvidita štátu je jedným zo základných predpokladov “zdravého” štátu.

Finančnému riaditeľstvu SR sa nedoplatky zbierať darí, no len čiastočne. V roku 2017 sa z chýbajúcich 491 miliónov eur podarilo vyzbierať viac ako 114 miliónov eur - približne 23 % z dlžnej sumy. V roku 2018 evidovalo Finančné riaditeľstvo SR nedoplatok na daniach vo výške viac ako 461 miliónov eur, z ktorých sa po výzve na zaplatenie podarilo vyzbierať takmer 55 miliónov eur čo predstavuje takmer 12 % z celkovej dlžnej sumy.

Cítili sme ideálnu príležitosť pre užitočný experiment, atmosféra na rokovaniach s Finančným riaditeľstvom SR bola veľmi konštruktívna. Začali sme preto uvažovať, ako na to. Spomínaní laureáti Nobelovej ceny a ich poznatky behaviorálnych vied nám boli v tomto bode veľkou inšpiráciou.

Pri návrhu intervencie sme vychádzali z hypotézy, že časť z nedoplatkov na dani z príjmu vzniká neúmyselne. Nie kvôli ľudskej vypočítavosti alebo podlému zámeru plateniu dane sa vyhnúť, ale kvôli prirodzenej, kognitívnej „lakomosti“.

Symptómy môžu byť rôzne: prehliadnutie hraničného termínu na zaplatenie dane, ktorý sa zhoduje s dátumom podanie daňového priznania; pripomienku v smartfóne si mohli nevšimnúť alebo ju zrušiť s myšlienkou odkladného doriešenia, ku ktorému už nedošlo; po podaní priznania bolo treba navyše platbu odoslať, alebo nad nimi zvíťazila prokrastinácia; a mnohé iné.

Práve Daniel Kahneman – taktiež laureát Nobelovej ceny za ekonómiu – pomáha kognitívnu lakomosť pochopiť asi najlepšie. Podľa neho fungujeme podobne ako počítače. Na robenie rozhodnutí máme akoby 2 supervýkonné počítačové procesory ktoré nám radia, ako sa rozhodnúť. Rady jedného z nich pripomínajú intuíciu a inštinkt, rady druhého reflexívne myslenie.

Hoci sme superstrojmi, občas sme na využívanie nášho supervybavenia leniví či lakomí. Nie vždy (vedome alebo nevedome) totižto naplno naše skvelé schopnosti využívame v náš prospech. Niekedy pri rozhodovaní jednoducho zlyháme. Touto optikou sme sa pozerali aj na neplatičov daní. 

AJ NA SLOVENSKU SA EXPERIMENTOVAŤ DÁ

Znalí obdobných zahraničných experimentov, vybavení teóriou a chuťou pracovať, začali sme pracovať na návrhu vhodnej intervencie. Jej úlohou bolo „postrčiť či naviesť“ cieľovú skupinu k správnemu rozhodnutiu – k splneniu si svojich daňových povinností formou včasného zaplatenia dane z príjmu.

Opierali sme sa o argumenty ďalších nobelistov, Richarda Thalera a jeho kolegu Cassa Sunstein, ktorí vo svojej prelomovej knihe Nudge tvrdili, že zlyhaniam pri rozhodovaní môžeme predchádzať dômyselným dizajnom nášho prostredia. Kvalita našich rozhodnutí je čiastočne závislá od spôsobu, akým sú nám naše možnosti v tej ktorej situácií podávané, teda od tzv. situačnej architektúry voľby.

Podstatou intervencie boli jasné, zrozumiteľné inštrukcie a dôležité praktické informácie. Tie mali za úlohu uľahčiť daňovníkovi cestu k správnemu rozhodnutiu v procese platenia predmetnej dane. Správne rozhodnutie malo vyústiť do želaného správania – včasného zaplatenia dane. Naše opatrenie inými slovami doplnilo architektúru voľby daňovníkov počas prežívania ich životnej situácie a malo sa stať jednou z barličiek pri ich rozhodovaní.

Tak ako čerství laureáti Nobelovej ceny, aj my sme účinnosť našej intervencie chceli zmerať experimentálne priamo v teréne. Teda v reálnom svete, v ktorom daný jav reálne nastáva. Zaujímal nás priamy súvis medzi našou intervenciou a zmenou v správaní oslovených daňovníkov – kauzalita.

Pri nastavovaní experimentu sme dodržali najvyšší možný štandard, teda princíp randomizovaných a kontrolných skupín. Cieľovú skupinu sme náhodným spôsobom rozdelili do dvoch skupín. Intervenčná skupina notifikáciu dostala, kontrolná nie. Experimentovali sme na skupine 40 964 živnostníkov (tzv. SZČO), ktorí si počas prežívania predmetnej životnej situácie v roku 2019 proaktívne predĺžili termín na koniec júna. Notifikáciu FR SR odosielalo do ich elektronických schránok na portály FR SR 18. júna.

ČO SA PODARILO A ČO NIE?

Vďaka experimentu a analýze dostupných dát sa nám podarilo zistiť niekoľko zaujímavostí. V plnení si daňovej povinnosti sú disciplinovanejší:

·       muži než ženy,

·       starší (40+) než mladší (<40) živnostníci

·       živnostníci z Bystrického, Trenčianskeho, Nitrianskeho a Prešovského regiónu, než živnostníci z ostatných regiónov.

Nepodarilo sa nám však dokázať, že príčinou je naša notifikácia. Štatistická analýza totižto aj napriek nepotvrdila, že za viditeľnosťou týchto vzorcov správania bola práve naša intervencia. Inými slovami, mohla to byť aj náhoda.

Náš projekt aj tak hodnotíme ako úspešný. Prečo?

Dobre nadizajnovaný a zrealizovaný experiment je skvelým zdrojom užitočných skúseností. Kedykoľvek sa môže nájsť niekto iný, kto sa z vášho neúspechu poučí, váš experiment vylepší a aj vďaka vašej skúsenosti nakoniec s úspechom zrealizuje. Ak je vašou úprimnou motiváciou meniť veci k lepšiemu, aj neúspešný pokus dosiahnuť váš cieľ je veľmi užitočný.

Zrealizovanie experimentu navyše nie je vôbec jednoduchá vec. Popísaním spôsobu vašej realizácie uľahčujete realizáciu ďalších a ďalších experimentov, pretože ich realizátori nemusia nanovo hľadať všetky informácie.

Terénne experimentovanie v praxi verejnej správy je navyše vo svete byrokracie (ale aj v akadémii) stále novou, neštandardnou a najmä na Slovensku málo vyskúšanou metódou. Experimentami ako tento posúvame Slovensko na stranu inovátorov a ukazujeme, že novátorské prístupy vo verejnej politike nie sú doménou len západného sveta.

Kľúčovým bol konštruktívny partner, v našom prípade Finančné riaditeľstvo SR. Konštruktívny dialóg, aktívny prístup k riešeniu problémov, ochota spolupracovať charakterizovali každé z  našich pracovných stretnutí.  

Dá sa to - tu a teraz.

Držíme Vám pri experimentoch palce a držte nám ich aj vy, pretože v experimentovaní chceme rozhodne pokračovať. Webovú prezentáciu nášho experimentu nájdete tu.

Webovú prezentáciu nášho experimentu nájdete tu.
Podrobnú správu z experimentu nájdete tu.

Viac sa o našej činnosti dozviete tu.