Komunikácia v čase koronavírusu optikou behaviorálnych vied

 

Na Slovensku je možné v súvislosti s informáciami o koronavíruse pozorovať najmä 3 javy

 
  •      „Dezinfodémia“ - rozšírenie zdravotných následkov alebo choroby kvôli virálnemu šíreniu dezinformácií alebo nesprávnych informácií na internet (Napr.: pitie lipového či zázvorového čaju ako zaručeného lieku; dostačujúci je pobyt v teplote vyššej ako 26°C).

  • •     „Preťaženie informáciami“ – médiá sústavne informujú o pandémii, upriamujú pozornosť na počty obetí a nakazených. Extrémne množstvo negatívnych správ môže vyvolať pocity úzkosti a ohrozenia, čo môže v prípade potravinovej núdze viesť k prehnaným obavám, incidentom  a zbytočnému zaťaženiu zdravotného systému zo strany tých, ktorí sa dožadujú zbytočnej zdravotnej starostlivosti.

  •      „Ľahkovážny prístup“ - ľudia sa pri epidémii chovajú ľahkovážne a nezmenia svoje správanie tak, aby pomohli minimalizovať šírenie infekcie (napr. kúpanie v teplom prameni v obci Chorvátsky Grob na rozlohe 50m2 využívajú denne skupinovo desiatky ľudí napriek vyhláseniu mimoriadnych preventívnych opatrení).

 

ODPORÚČANIA: Aké princípy by v komunikácií mala vláda dodržať?

  •      Udržať si dôveru verejnosti.

Podľa svetovej zdravotníckej organizácie by malo byť hlavným cieľom komunikácie pri epidémii udržať si dôveru verejnosti. Na zváženie teda môže byť použitie "efektu posla" (messenger effect). Podľa zahraničných štúdií patria vedci a doktori medzi najdôveryhodnejšie profesie, zatiaľ čo politici a ministri patria k najmenej dôveryhodným profesiám. Nie je dôvod sa domnievať, že na Slovensku je to inak. Odporúčanie teda je využiť doktorov a vedcov čo najviac v informovaní verejnosti. 

Z celonárodného prieskumu z USA z roku 2010 (počas prasacej chrípky) vyplýva, že predstavitelia zdravotníckych profesií boli vnímaní ako najdôveryhodnejší hovorcovia. Jedným z počinov, ktorý signifikantne zvýšil dôveru verejnosti v spôsob, akým americká vláda zvláda nákazu bolo keď sa dcéry prezidenta Obamu dali zaočkovať. Politickí lídri a predstavitelia verejnej správy by teda mali ísť príkladom a dodržiavať preventívne opatrenia.

  •     Informácie musia byť jednoduché,  jasné a presné.

Ak ľudia trpia obavou z vnímanej hrozby, ich schopnosť absorbovať informácie efektívne môže byť vážne narušená. To znamená, že podanie presných informácií je základom. V určitých situáciách je pre vytvorenie správneho úsudku menej informácií lepšie ako viac informácií. Komunikovanie jasných inštrukcií, ktoré sú ľahko zapamätateľné, je dobrým predpokladom, že ľudia ich budú nasledovať. 

Informácie, ktoré máme o epidémii k dispozícii by sa mali komunikovať úprimne, aby sa znížila úzkosť, ktorú ľudia pociťujú z obáv vyvolaných epidémiou. Britský prieskum z roku 2009 na vzorke 997 dospelých zistil, že ľudia boli ochotnejší nasledovať preventívne chovanie, aby sa vyhli vírusu prasacej chrípky ak mali pocit, že komunikácia zo strany vlády je úprimná a znižuje neistotu.

  • •   Transparentnosť.

Napokon je dôležité pri krízovej komunikácii dodržiavať "operatívnu transparentnosť", to znamená informovať ľudí o práci, ktorá sa deje za oponou, napríklad o práci krízových štábov. Takýto typ komunikácie vedie k lepšiemu vnímaniu prijímaných opatrení. Sociálne siete sú dobrým nástrojom pre takýto typ komunikácie.


Tento článok vychádza z adaptácie podkladov a poznatkov, ktoré poskytol náš zahraničný partner a svetová špička v oblasti behaviorálnych inovácií BIT.  Zdroj: https://www.bi.team/blogs/covid-19-how-do-we-encourage-the-right-behaviours-during-an-epidemic/.

# somdoma  # ruskoniejehanba