Konferencia BIS 2019

BIS2019png

Po utorku (3.12.2019) máme za sebou historicky prvú konferencu. Niesla názov Behaviorálne inovácie vo verejnej správe na Slovensku (BIS2019 ) a konala sa v bratislavskom Bináriu.
Ďakujeme účastníkom za pozornosť, podporu a konštruktívne rozhovory. Spíkrom vďačíme za inšpiratívne prednášky i kritické postrehy.
 

Aké myšlienky rezonovali počas konferencie najviac?

Behaviorálne inovácie z dlhodobejšieho hľadiska pomáhajú zvyšovať kvalitu služieb (v online a offline svete). V súčasnosti sú najviac rozšírenými najmä behaviorálne intervencie, teda jednorázové opatrenia personalizované podľa aktuálnej a konkrétnej výzvy verejnej správy.

Rovnako ako inovácie, tak aj behaviorálne intervencie sa špecializujú na riešenie výziev, ktoré priamo súvisia s ľudským správaním. 
Žiadna zmena nie je zadarmo. Behaviorálne intervencie sú však relatívne nenákladné a vyžadujú skôr čas, know-how a kreativitu než peniaze. 

Behaviorálne intervencie prinášajú hodnotu za peniaze občanom vo forme prívetivejších a klientsky orientovaných služieb, a verejnej správe vo forme nástrojov a postupov práce, ktoré umožnia udržať resp. postupne zvyšovať kvalitu služieb a úspešnosť implementácie politík a zároveň, ktoré prinesú spokojnejšieho zákazníka. 

Behaviorálne inovácie podporujú novú kultúru spravovania (z pohľadu verejnej správy), ktorá je založená na kontinuálnych cykloch a opakujúcich sa iteráciach; znamená to posun oproti pôvodnému rozvoju z bodu A do bodu B.

Jedným zo štandardov behaviorálnych inovácií je experimentovanie. Pri ňom sa úspech vyvodzuje skôr zo správne vykonaného experimentu, než z jeho výsledku. Aj najväčší behaviorálni experti potvrdzujú, že až dve tretiny experimentov nepreukážu účinnosť opatrení. Avšak aj neutrálny alebo negatívny výsledok je javom, z ktorého sa dá vziať ponaučenie a ktoré dokáže posunúť ďalej.

Na to, aby sa u nás rozvinul potenciál behaviorálnych inovácií naplno je nutné pokračovať v už začatej ceste - experimentovať a priebežne sa z nadobudnutých skúseností učiť a zlepšovať.

Už v súčasnosti v slovenskej verejnej správe existuje dopyt po experimentoch, no stále v malej miere. V iných prípadoch je vo fáze, kedy už pridanú hodnotu experimentov nie je možné naplno zužitkovať (ex-post kvázi experimentovanie).

Akým bariéram implementácia intervencií podľa zúčastnených čelí ?
  • strach z neúspechu,
  • organizačná nepripravenosť na dynamický spôsob práce pri tvorbe behaviorálnych opatrení,
  • nedostatočné kapacity,
  • legislatíva neumožňujúca flexibilné experimentovanie.

Spolu s účastníkmi konferencie veríme, že orgány verejnej moci začnú využívať potenciál behaviorálnych inovácií, že sa nebudú báť vo väčšom objeme testovať a experimentovať. Jedine tak sa nám spoločnými silami podarí priniesť pre občanov ozajstné lepšie služby a lepšie politiky.

Špeciálne poďakovanie patrí hosťom konferencie: 

doc. Houdkovi, p. Minárovi, p. Letovanec, p. Konečnému, p. Hainzl, p. Slobodovi a dámam v diskusii: p. prof. Sičákovej-Beblavej, p. Veselkovej, p. Bernátovej a p. Hainzl.


Fotky a prezentácie z konferencie nájdete nižšie.


Matúš Sloboda -

Úspechy a neúspechy prvých experimentov v

miestnych samosprávach